reklama

Príbeh tragickej smrti nášho syna Romana Deáka : ČASŤ II.

Vypovedá po 20 rokoch o stave vážnej nemoci štátu menom Slovenská republika (a jeho orgánov ochrany práva občana, najmä súdnictva)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

V obžalobe, ktorú v r.2014 podal na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici dotyčný
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR bol Ing. Marek
Trajter, uvedený ako objednávateľ (návodca) na spáchanie úkladnej vraždy v tzv.
kvalifikovanej skutkovej podstate, v prípade ktorej bola premlčacia doba 20 rokov.
Na rozdiel od vraždy v základnej skutkovej podstate, s premlčacou dobou len 10 rokov. Je
treba povedať, že v čase začatia trestného stíhania, uvedená kratšia premlčacia doba od
skutku (1999) už uplynula.
Dvomi obžalovanými dôvodmi pre závažnejšiu právnu kvalifikáciu vraždy boli jednak majetkový prospech a potom tzv. obzvlášť surový alebo trýznivý spôsob vykonania tohto
skutku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Verejný proces sa začal v januári 2015 pred 3-členným senátom, ktorému predsedal
JUDr.Jozef Šutka, členmi boli Judr. Ján Hrubala a JUDr.Ján Giertli.
V tomto čase už Ústavný súd SR riešil sťažnosť M. Trajtera, ktorú jeho obhajcovia podali
titulom namietaného porušenia jeho základných ľudských práv a slobôd, (menovite práva
na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces), pričom sa domáhali nielen zrušenia jeho
väzby, ale i vzneseného obvinenia. V podstate pre tvrdenú neexistenciu takých dôkazov
v obžalobe, podanej medzičasom už na súd, ktoré (dôkazy) by potvrdzovali a odôvodňovali
okolnosť, že obžalovaný M. Trajter si objednal vraždu Romana Deáka „pre peniaze“,
rozumej: pre majetkový prospech.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Stala sa vec nevídaná: Ústavný súd vo februári 2015, t.j. 5 mesiacov PRED skončením
hlavného pojednávania, na ktorom senát JUDr. Šutku (okrem iného), zastavil M. Trajterovi
trestné stíhanie pre premlčanie, vo svojom náleze dal za pravdu sťažovateľovi a v podstate
vyriekol, že keď obžaloba nemá k dispozícii iné dôkazy, potom je celé obvinenie Trajtera
„na vode“ a trestné stíhanie je nevyhnutné zastaviť.


Tento nález Ústavného súdu si jeden z obhajcov M. Trajtera prevzal v Košiciach, kam meral
cestu z Bratislavy, temer okamžite po jeho vyhotovení, čo je celkom neštandardný prípad,
keď bežný občan sa dozvedá o rozhodnutí Ústavného súdu až vtedy, keď toto rozhodnutie
obdrží poštou jeho advokát. A nezriedka býva rozdiel medzi dátumom vyhotovenia
a dátumom doručenia konkrétneho rozhodnutia (nálezu) Ústavného súdu sťažovateľovi aj
viac ako 1 mesiac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Podstatne kontroverznejšia je však táto okolnosť:
Ústavný súd sa vo svojej ustálenej judikatúre, prakticky od svojho vzniku v roku 1993,
v podobných prípadoch ako je tento nikdy nevydal iné rozhodnutie, než to, v ktorom
konštatoval, že kompetentným nie je on (Ústavný súd SR), ale – vzhľadom na dané štádium trestného stíhania, (sťažovateľova vec bola na prvostupňovom súde rozpojednávaná
v ranom štádiu – neubehli ani 2 mesiace od začatia hlavného pojednávania, pričom
sťažovateľ M: Trajter bol trestne stíhaný väzobne), je orgánom ochrany ústavnosti
predovšetkým vo veci konajúci prvostupňový súd.


Ústavný súd SR, senát v zložení: JUDr.Ľubomír Dobrík, JUDr.Ivetta Macejková, (sudkyňa –
spravodajkyňa a v danom čase zároveň predsedkyňa Ústavného súdu SR) a JUDr.Jana
Baricová, sa odchýlil od svojho historicky ustáleného postupu a snáď po prvýkrát posudzoval dôkazy rovnakým spôsobom, ako ich posudzuje všeobecný súd. Okrem toho
Ústavný súd nerozhodoval, poznajúc celý vyšetrovací a súdny spis, ale iba jeho časť.
A napokon tá „ najzávažnejšia zvláštnosť „ : Ako mohol Ústavný súd vo februári 2015
vedieť, či na hlavných pojednávaniach v priebehu budúcich 5 (!) mesiacov nevyjdú najavo
ďalšie dôkazy, ktoré budú . vo vzťahu k obžalovanému Trajterovi plne potvrdzovať
dôvodnosť vzneseného obvinenia a podanej obžaloby ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama


To znamená, že Ústavný súd SR sa zaoberal dôkaznými prostriedkami zo spisu a hodnotil
ich rovnakým spôsobom, ako všeobecný súd na hlavnom pojednávaní.
Tento postup znamenal nielen „náhle“ odchýlenie sa ÚS od svojej stabilnej judikatúry za
posledných DVADSAŤDVA rokov (!), ale vzbudil veľké otázniky a nepochopenie nielen
v laickej verejnosti, ale i v časti verejnosti odbornej, (akademickú a súdnu obec nevynímajúc).
Po vyrieknutí tohto nálezu Ústavného súdu nás už neprekvapili jeho priame dôsledky:
Najskôr konal Najvyšší súd SR, ktorý sa odvolal na ústavný príkaz a sudca JUDr. Peter
Krajčovič sám prikázal väznici, aby M. Trajter bol okamžite z väzby prepustený, čo sa aj
bezodkladne stalo.
Potom, v júli 2015 senát pod vedením JUDr.Šutku rozhodol, že voči obžalovanému
Trajterovi je nutné trestné stíhanie zastaviť, lebo obžaloba v konaní – podľa názoru súdu,
neuniesla dôkazné bremeno. JUDr.Šutka vo svojom rozhodnutí dôvodil najmä tým, že
v konaní nebolo vykonaním dokazovaním preukázané, že po spáchaní vraždy by sa majetok
M. Trajtera bol zväčšil a teda motív majetkového prospechu preukázaný nebol.
Rovnako – podľa názoru senátu, nebolo na hlavnom pojednávaní - na základe vykonaných,
resp. oboznámených dôkazov (napr. znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva, po
vykonaní obhliadky a pitvy tela obete, t.j. poškodeného), preukázané, že vražedný útok na
môjho syna Romana bol vykonaný obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom.


Dôvod:
Roman útok neočakával, pričom po jeho vykonaní ihneď podľahol strelným poraneniam
(tridsiatimdvom) – (!), ktoré boli spôsobené 19-imi výstrelmi z pištole a samopalu, z hlavní
2 vykonávateľov-strelcov, Jurija Fejéra a Jozefa Roháča. Z tohto dôvodu vraj nemohol
trpieť a preto spôsob vykonania vraždy nie je možné z právneho hľadiska podradiť pod
závažnejší znak „obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom“, ktorý založil
prísnejšiu právnu kvalifikáciu tohto skutku.S premlčacou dobou 20 rokov.


Po rôznych peripetiách a zvratoch, ktoré trvali približne tri roky, padol na štvrtý pokus
konečne na Najvyššom súde (ako súde odvolacom), záverečný verdikt, t.j. právoplatný
rozsudok a síce v júni 2018.
Odvolací súd v podstate potvrdil prvostupňový rozsudok a zamietol odvolania obžalovaných,prokurátora i poškodených.


V súvislosti s odvolacím konaním na Najvyššom súde je signifikantné to, že – pokiaľ sa jedná
o obžalovaného M. Trajtera, prokurátor vo svojej sťažnosti, ktorou na NS SR napadol
horeuvedené prvostupňové rozhodnutie zdôrazňoval predovšetkým to, že :
- vražedný útok na môjho syna Romana bol vedený s mimoriadnou intenzitou tak, aby obeť
nemohla za nijakých okolností vyviaznuť živá, prípadne ťažko zranená. Výsledok útoku
musel byť fatálny, tak ako to obidvom vrahom pred jeho vykonaním prikázal „boss“
skupiny Róbert Lališ. Obidvaja strelci vedeli čo im hrozí v prípade nezdaru.
Neboli však obyčajnými členmi zločineckej skupiny Sýkorovci, ale zároveň členmi
vražedného komanda, ktoré podliehalo priamo a iba Kýblovi a malo „v portfóliu“ tzv.
špinavú prácu, čiže vraždy.,
- Atentát bol vykonaný na verejnom mieste (vo vnútri sídliska Dúbravka v Bratislave),
formou verejnej popravy.,
- Vrahovia vytvorili početnú i palebnú prevahu a mimoriadne vysoký počet striel spôsobil
devastáciu tela obete (podľa lekárskeho posudku).,
- A práve túto - v konaní zistenú (!) mimoriadnu intenzitu vražedného útoku možno podradiť pod zákonom požadovaný znak „ mimoriadne surový spôsob vykonania skutku “, pre
právnu kvalifikáciu úkladnej (nájomnej) vraždy, s premlčacou dobou nie 10 rokov, ale 20
rokov.


V poslednej odrážke uvedený právny názor nebol iba názorom intervenujúceho v tejto
trestnej veci prokurátora z Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj názorom veľkej autority
v právnických kruhoch strednej Európy, (zvlášť v ČR a SR) – Prof. JUDr.Pavla Šámala, PhD.,
autora početných učebníc, monografií, bývalého predsedu Najvyššieho súdu v ČR
a v súčasnej dobe aj vyučujúceho profesora na katedre trestného práva Právnickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave.


Senát (odvolací) Najvyššieho súdu SR, v zložení: JUDr. Pavol Farkaš, predseda,JUDr.Dana
Wänkeová, členka a JUDr. Štefan Harabin, člen nevzali do úvahy to, že pojem „mimoriadne
surový spôsob útoku“ vyjadruje účinky, aké takáto vražda je spôsobilá vyvolať smerom
navonok, t.j. pri vnímaní treťou osobou, ako nestranným pozorovateľom (napr. verejnosť),
kým pojem „ mimoriadne trýznivý spôsob útoku „, vyjadruje spôsob, akým prebiehajúci
útok prežíva obeť, t.j. ide – na rozdiel od prvého prípadu o účinky, aké je táto vražda
spôsobilá vykonať opačným smerom, čiže dovnútra (obete).

Dodnes sme v našej rodine nechopili a nikdy sme sa vnútorne nevyrovnali s tým, ako je
možné, že 9 sudcov, z toho 6 elitní (Ústavný súd, resp. Najvyšší súd SR), sa mohli vo svojej
rozhodovacej činnosti zachovať tým spôsobom, ako sa zachovali.
A síce, že vo svojom dôsledku, dobre vediac, že v danej trestnej veci proti sebe stoja
svojim obsahom dve rovnaké práva (právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny
proces), de iure ide facto uprednostnili základné ľudské práva a slobody vraha (návodcu,
objednávateľa vraždy) – Ing. Mareka Trajtera, pred tými istými právami obete - nášho syna
Ing. Romana Deáka, rovnako chránenými v SR Ústavou, pod ústavnými zákonmi i medzinárodným dohovorom o ich ochrane.


Všetky tieto konajúce súdy predsa nemohli nevedieť – ak to viem ja a to nielenže nie som
sudcom, ale ani nemám právnické vzdelanie, že napr. v civilných konaniach je možné
úspešne napadnúť i námietku premlčania, uplatnenú (vznesenú) v súdnom konaní proti-
stranou, za tej podmienky, ak žalujúca strana sa – v rámci svojho procesného útoku, dovolá
a riadne odôvodní tzv. mimoriadne okolnosti, za ktorých by námietka premlčania
spôsobovala rozpor s dobrými mravmi.


Spolu s mojimi blízkymi som presvedčená o tom, že predsa objednávateľ úkladnej vraždy,
ktorá bola ešte k tomu dokonaná, nemôže v nijakom prípade konať v súlade s dobrými
mravmi už len z toho dôvodu, že ľudský život je v právnom štáte tou najvyššou chránenou
hodnotou a že čin ako úkladná vražda, vyvolávajúci vždy fatálny dôsledok, sa v spoločnosti,
v ktorej sa 80% občanov hlási k tomu, že sú veriacimi, nemôže stretnúť s inou reakciou,
než s morálnym odsúdením páchateľa, v tom najvyššom stupni tohto prejavu.
Právoplatný rozsudok, ktorý vyniesol nad Romanovými vrahmi senát JUDr. Šutku sa
vzťahuje, i keď len čiastočne, aj na M. Trajtera. On v celom priebehu procesu svoju vinu
absolútne popieral, pričom ešte naviedol na krivú výpoveď pred týmto súdom svojich 3
kamarátov, aby mu potvrdili alibi v deň vraždy. Tieto osoby, ktoré mal M. Trajter na
výplatnej páske aj tak urobili, ale súd im neuveril, pričom v skutkovej vete právoplatného
rozsudku má naveky Marek Trajter zapísané, že si za peniaze, (min. 2 milióny Sk,
v prepočte cca. 66tis.EUR), objednal v lete 1999 u členov zločineckej skupiny Sýkorovci
vraždu môjho syna Romana Deáka.


Je príznačné, že v tomto rozsudku konajúci súd vyslovene, (ešte obžalovaného) Trajtera
upozornil, že môže súd požiadať, aby sa v konaní – napriek premlčaniu v jeho prípade,
pokračovalo. Nič, t.j. žiaden trest by mu pritom nehrozil, lebo uznanie viny ako výsledok
pokračovania súdneho konania bolo nanajvýš pravdepodobné, ale zároveň bolo vylúčené,
aby mu sú vymeral akýkoľvek trest. Takejto situácii sa obecne hovorí, že obžalovaný súd
požiadal o očistenie svojho mena.


Marek Trajter však túto možnosť odmietol a súd o očistenie svojho mena nepožiadal. Asi
dobre vedel prečo .........
V dnešnej aktuálnej situácii a nálade v našej spoločnosti, ktorá je – najmä v posledných
mesiacoch konfrontovaná so stále šokujúcejšimi správami, nasvedčujúcimi o hlbokom
marazme až rozklade represívnych zložiek verejnej moci, od Polície – cez Prokuratúru – až po Súdnictvo, nebudem v tomto tragickom príbehu, ktorý prežila moja rodina za posledných 20 rokov, špekulovať o možnosti tzv. „kúpených súdnych rozsudkov“, ktoré sa mali
vzťahovať i na túto našu právnu vec.
Avšak zároveň sa nemôžem vyjadriť iným spôsobom, ktorý je v podstate zhodný
s príhovorom pre našu verejnosť v uplynulých dňoch, na internetových portáloch dvoch
rešpektovaných osôb. Mám na mysli vyjadrenia expremiérky Ivety Radičovej a Prof.Jána
Mazáka.


Tieto verejnosťou rešpektované osobnosti upozornili, že aktuálna diagnóza stavu našich
orgánov verejnej moci, ako nám to predkladajú premiér, niektorí politici, (najmä z tábora
súčasnej politickej moci) a vrcholoví predstavitelia súdnej moci (napr. predsedníčka Súdnej
rady JUDr. L.Praženková), podľa ktorej (diagnózy), sa jedná len o zlyhania jednotlivcov, je
nesprávna a zavádzajúca, ktorá je ďaleko od skutkového stavu.
Áno, ide v skutočnosti o systémové zlyhanie. A je len otázkou, čo sa presne stalo: či
niekedy, po Novembri 1989 – tridsiate výročie ktorého máme doslova „predo dvermi“, sa
správne nastavený systém začal zadrhávať, zhoršovať a jeho choroba sa postupom času
stala chronickou.


Alebo:


Sme – ako spoločnosť, už zakrátko po Novembri´89 zapli, obrazne povedané, „už prvý gombík na košeli ZLE“ a výsledok sa nemohol nedostaviť. Po tridsiatich rokoch ........
Ak sa vrátim k danému trestnému konaniu, potom som – na základe opísaných okolností
a udalostí, spolu s mojou rodinou presvedčená o tom, že sa obeti obzvlášť závažného
trestného činu, navyše s fatálnym, nenapraviteľným dôsledkom (vyhasol pri tom ľudský
život mladého človeka Ing. Romana Deáka – otca maloletého dieťaťa – 4 ročnej dcéry Sarah,
manžela a syna) dostalo menšej súdnej ochrany a práva na spravodlivý proces na
Slovensku, ako sa dostalo jeho vrahovi – Ing.Marekovi Trajterovi, ktorý naďalej, aj po 20
rokoch od spáchania tohto otrasného zločinu, slobodne chodí po krajine podniká a žije,
pričom i naďalej uniká spravodlivosti, alebo „spravodlivosti“ tohto mladého štátu.
 
Ako jeho matka, pýtam sa – spolu s mojou trpiacou rodinou mocných a zodpovedných v 
v tomto štáte, spolu s Vami a pred Vami - mojimi spoluobčanmi na tieto dve veci:
 

  1. Po dvadsiatich rokoch som od štátu síce dostala odpoveď, KTO zavraždil syna Romana.,nedostala som však odpoveď na to, aký bol MOTÍV tohto zločinu, ktorý si v r. 1999 – podľa výroku právoplatného rozsudku súdu, objednal Ing.Marek Trajter.,

  2. 2A kde zostalo Ústavou SR a medzinárodným Dohovorom chránené základné právo môjho syna na „holý“ život ?

Keďže dnes už 20 rokov odo dňa, kedy bol zavraždený môj syn Roman definitívne
a nenávratne odišlo do našej histórie, zároveň tým uplynula i tá najdlhšia premlčacia doba, vymedzená našimi trestnými kódexami.
Počas stáročí bol našim predkom dobre známy a uznávaný pojem „zbojnícka česť“.
Preto by som záverom – v mene rodiny Deákovcov i v mene svojom, chcela vyzvať
spoluobčana, Ing. Mareka Trajtera z Bratislavy, aby sa konečne verejne priznal k tomu,
PREČO dal môjho syna v r. 1999 zavraždiť podsvetiu.
Už Vám na tomto svete, pán Trajter žiaden trest za tento skutok nehrozí, hroziť nemôže
a ani nikdy hroziť nebude. To na jednej strane.
Ale na strane druhej si môžete pomôcť. Uľaviť svojmu svedomiu. A ktovie, možno by sa
tým uľavilo aj Vašej mame, resp. rodine.
 

Viera Deáková

Viera Deáková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Viera Deáková ,dôchodkyňa. Pravda a spravodlivosť je základom fungujúceho štátu. Zákon si treba ctiť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu